Farizeji si veľmi dobre uvedomovali, kto Ježiš je. Videli tú čistotu a jednoduchú svätosť v Jeho živote. Čistotu a jednoduchosť, ktorú oni stratili, vymenili za pozíciu, majetok, zákon a moc nad ľuďmi. Ježiš odhalil ich dvojtvárnosť, milovanie peňazí i samých seba. Všetko, čo si vybudovali na zemi, strácalo význam v Božom svete. V Jeho kráľovstve.
Farizeji žijú aj v dnešných dňoch. Živú vieru v Krista vymenili za materiálne veci. Žijú v kráľovstve tohoto sveta. Ich hodnotami sú zlato, vysoké pozície, moc a sláva, ktorou sa nechávajú obklopovať. Vystúpili na vysoký piedestál. Vyhlasujú sa za kráľov, miestodržiteľov, svätých.
Ježiš sa skláňal k chorým, jedol s hriešnikmi, dotýkal sa malomocných, potešoval zarmútených, hlásal evanjelium. Povedal, že blahoslavení sú tí, ktorí sú chudobní, prenasledovaní, krotkí, milosrdní a čistého srdca, pretože oni vôjdu do Jeho kráľovstva. Kráľovstva, ktoré nie je z tohoto sveta.
"Ukrižuj ho!" volali farizeji dúfajúc, že ich prestane hrýzť vlastné svedomie, keď umlčia Jeho hlas, zastavia Jeho kroky, zviažu Jeho ruky. A tak Ho natiahli na kríž a držia Ho tam dodnes, pribitého, nechcú počuť Jeho tichý hlas, nechcú vidieť Jeho skutky, Jeho jednoduchosť a lásku. Nechcú vidieť, že Božie kráľovstvo nie sú honosné paláce, chrámy, hodvábne rúcha, prstene, koruny zo zlata.
Kráľovstvo nebeské patrí všetkým tým, ktorí sa vedia pred Ním skloniť na kolená v pokore a úcte a priznať si svoju jednoduchosť, odovzdať mu svoje srdce a prijať to, čo je najdôležitejšie v kráľovstve nebeskom: Božiu lásku a vykúpenie.