Prinielsa som ti pár kvietkou, tých bordových, ktoré máš tak rada. Dnes je vonku krásne, Boh nás obdaril do plusu jedným mesiacom teplučkého leta. Babie leto, vždy si ho milovala, síce sa stromy ešte nefarbia do zlata, čerstvé rána prezrádzajú, že je už september.
Deti sa pýtajú na teba. Sú už veľké, aj Filip je už školáčik. Taký malý šibal. Chce hrať fudbal, ako dedo. A Riško, toho by si ani nespoznala, vytiahol sa, už je skoro tak vysoký ako ja. Obaja hrajú na klavíri. Predstav si, že sme ho presťahovali k nám. Bola to poriadna fuška zniesť ho zo šiesteho poschodia. Ale chlapcom to ide, majú na to talent.
Veľa sa toho zmenilo, u nás, na ulici aj v meste. Zmenili sa ľudia, odišli, prišli iní, poprefarbili domy, ploty.
Babka je ešte stále čiperná, tento rok bude mať 86. Vďaka Bohu, síl jej neubúda, hoci je stále drobnejšia.
Ešte stále strážim tvoj zošit s receptami, ktoré si zapisovala dlhé roky. Každú sobotu z neho niečo vydolujem a upečiem. Mala by si vidieť ako sa za pekáčom zapráši. Chlapci sú ako medvieďatá, nestačím im naberať. Niektoré sa mi nevydarili tak dobre ako tebe. Ten vianočný kokosový, vieš čo sme mávali ako deti každé Vianoce, no tak ten som úplne zbabrala. Nakoniec z neho boli kokosové guličky.
Otec sa má dobre, má konečne druhé zamestnanie, je veľmi spokojný. Vďaka Bohu je zdravý, iba koleno ho občas trápi, ale k lekárovi sa mu nechce. Však vieš aký je, kým vie chodiť....
Už sme dali spraviť hrob. Čierny kameň, pekný....ak sa to dá tak povedať. Len mi je ľúto, že toľko peňazí si nikdy nemala. Je mi ľúto, že ste si za ne nezaplatili nejakú peknú dovolenku pri mori.
Predstav si, že budeš mať štvrté vnúča, ale opäť chlapca. Nejako nám so sestrou tie baby nevychádzajú. Takže aj Sebino bude mať bračeka. Neskutočne narástol aj on, teraz tvoria spolu podarenú trojku. Keď sú na dvore, počuť ich až na začiatok ulice ako sa hrajú na závody. Prekričia aj babkin televízor, čo už je poriadny výkon, veď vieš.
Rozobrali sme už všetky fólie a dokonca aj skleník. Konečne sa nám podarilo otca presvedčiť, že to už nemá význam. Vždy si túžila po tom, aby s tým prestal. Nasadili sme tam broskyne a zásobujeme nimi celú rodinu, pretože otec ani to nerobí v malom, ale s tým nemá aspoň toľko práce. Takže teraz máme malý ovocný sad. Ale ja som spokojná, aspoň decká majú stále čerstvé ovocie a môžem aj na zimu zavárať. Z tej čalamády, ktorú sme spolu robili ešte mám pár fliaš. Ostatné som už musela zvládnuť sama, dokonca som zavarila aj lekváre.
Teta Ilonka mala vlani porážku. Teraz tomu bude presne rok. Síce sa pekne pozbierala, už aj chodí, ale pravá ruka jej už slúžiť nebude. V jej veku je to už ťažké. Ujo Miška sa o ňu stará aj s krstnou. Už nechodia do kostola, prože ich odtiaľ vystrčili. Podarilo sa im to nakoniec a aj ujo Miška to už vzdal. Veľmi ho to zobralo. Chodím k nim tak raz za mesiac, neviem si predstaviť, čo by ujo robil keby teta Ilonka náhodou odišla.
Tento rok budem mať štátnice. Tak som to zvládla, nemusela si sa strachovať. Prešlo to strašne rýchlo a som rada, že som sa vtedy rozhodla študovať.
Život sa mení a všetko ide dopredu. Doba je neskutočne dravá. Každý deň je novou výzvou a ani nezbadáme ako dni uletia. Je to hrozné, že už dva roky ti nemôžem zavolať, opýtať sa ťa na radu alebo len tak sa porozprávať čo je nové. Pretože niečo nové vždy je. Neverila som, že odídeš tak skoro, nebola som na to pripravená, ako snáď nie je žiadne dieťa stratiť svoju matku. Chýbaš mi. Nikdy som ti to nepovedala kým si žila, kým si tu bola s nami. Toľko vecí som ti nikdy nepovedala.
Som však vďačná za veľa. Za všetko čo si urobila pre mňa, pre nás. Za to, že moje deti ešte mohli poznať babku, aj keď nie dlho. Som vďačná, že si ešte vtedy prišla na ich vystupovanie v škôlke a v škole, aj keď si už bola veľmi slabá. Som vďačná, že v tvoj posledný deň na tejto zemi som ťa mohla držať za ruku a modliť sa za teba. Som vďačná, že som ťa mala, mama.
