Som rada, že patrím medzi ľudí, ktorí radi spomínajú na svoje detstvo a letné prázdniny. Mám dokonca šťastie, že môžem so svojou rodinou teraz bývať v dome, kde som trávila horúce letné dni ešte ako dieťa. Dokonale sme v tom čase poznali terén, každý kútik dediny a lesa okolo. Niekedy sa zastavím a rozprávam svojim deťom príbehy, ktoré mne rozprávali moji rodičia a im ich rodičia. Príbehy strašidelné, úsmevné a pravdaže stále o niečo viac zveličené. Rada vodím svoje deti na miesta, kde sme stavali bunkre, stopovali "divé" zvery /väčšinou susedovho psa/.
Niekedy však zisťujem, že zub času, alebo skôr ruka človeka zmenila moje obľúbené miesta a zákutia na nepoznanie. Celé leto sme ako deti trávili pri vode. Jazerá, ktoré sme navštevovali boli naším druhým domovom. Dokázali sme tam tráviť celé dni. Zbalili sme si mastný chleba a paprikou, fľašu sirupovej vody a bicyklami sme si zrezali cestu cez les. Jazero bolo čisté, voda teplá. Decká z okolitých dedín tvorili výbornú partiu. Zbierali sme mušle, potápali sme sa ako kačice. Na víkend prišli aj dospeláci, priniesli stany a na ohníku varili guláš.
Dnes sú "moje" jazerá vymreté. Niet tam šantiacich decák, len občas stretnete osamelého rybára, ktorý sa sťažuje, že sa mu háčik zamotal do rias. Cesta k vode je zarastená burinou a drobné štrkové pláže zmizli. Vody sú plné rias a páchnu po zdochnutých rybách. Zelené chaluhy zastreli celé vodné plochy.
"Tu ste sa kúpali?" s ohrnutým nosom sa pýtajú moji chlapci. Zbytočne hovorím aké to bolo super, neveria mi. Obídeme všetky jazierka na okolí. Je mi do plaču. Osadené tabule nás informujú, že jazerá sú pod správou okresného rýbárskeho zväzu a že zakladanie ohňa a stanovanie je zakázané. Tabule, ktoré sú zbytočné, pretože jazerá sú opustené a zanedbané.
Keďže kúpalisko veľmi nemusíme, tak hľadáme. Snáď natrafíme na kúsok môjho detstva, kde zastal čas a vody ostali čisté. Niekedy sa tak pýtam na čo si budú tie naše decká spomínať v dospelosti a dúfam len, že ich spomienky budú rovnako hriať ako mňa.
